Probiotiká sú živé mikroorganizmy, zvyčajne baktérie alebo kvasinky, ktoré pri konzumácii v dostatočnom množstve poskytujú zdravotné výhody hostiteľovi, najmä pokiaľ ide o tráviaci systém. Tieto mikroorganizmy sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tele, najmä v črevách, kde pomáhajú udržiavať zdravú rovnováhu črevnej mikrobioty.
Probiotiká môžu pomáhať pri rôznych tráviacich problémoch, ako sú napríklad syndróm dráždivého čreva, zápcha, hnačka a podpora imunitného systému. Okrem toho existujú dôkazy, že probiotiká môžu mať pozitívny vplyv aj na iné aspekty zdravia, napríklad na redukciu zápalu, podporu zdravia srdca a na psychické zdravie.
Probiotiká sa nachádzajú napr. vo fermentovaných potravinách ako je jogurt, kefír, kyslá kapusta, kimči a iné alebo sú dostupné ako doplnky stravy vo forme kapsúl, práškov alebo tekutín, keď je potrebné telu dodať pri rôznych diagnózach alebo po antibiotickej liečbe mimoriadne vyššie dávky, aké je možno prijať len stravou.
Pri výbere probiotických doplnkov je dôležité pozerať na množstvo konkrétnych kmeňov a množstvo CFU (kolónie formujúce jednotky), ktoré určujú, koľko živých mikroorganizmov produkt obsahuje. Pre dospelého človeka, podľa najnovších výskumov probiotické mixy od počtu 20 miliárd CFU denne, sú účinné na podporu zdravia tráviaceho a imunitného systému.
Na trhu je množstvo lacných nekvalitných probiotík, ktoré pre zdravie človeka nemajú takmer žiadny efekt.
Mýtusy
Mýtus č. 1: Všetky probiotiká sú rovnaké
Pravda je, že existuje mnoho rôznych druhov probiotických baktérií a každý kmeň má špecifické účinky. Niektoré kmene môžu pomáhať pri trávení, zatiaľ čo iné majú pozitívny vplyv na imunitný systém. Preto sa treba spoľahnúť na odborníkov, ktorí zostavujú rôzne receptúry na konkrétne pôsobenie v organizme. Preto pre komplexné zdravie sa pozerajte na to, koľko probiotických kmeňov majú a koľko CFU v jednej dávke obsahujú.
Mýtus č. 2: Všetky probiotiká sú na hnačku a treba ich užívať len keď vás preháňa.
Na rýchle zastavenie hnačky vplývajú konkrétne probiotické kmene, preto v probiotikách odborníci presne nadefinovali zloženie takéhoto probiotika. Na hnačku nie je potrebný veľký počet kmeňov, stačia 3-4, ktoré cielene ovplyvňujú hnačku a obsahujú dostatočný počet CFU. Takéto probiotiká sú však nedostatočné, ak potrebujete riešiť zložitejšie zdravotné problémy alebo užívate antibiotiká.
Viete o tom, že vaše črevo môže mať obrovský vplyv na váš psychický stav?
Nové výskumy odhalili fascinujúce spojenie medzi naším črevom a mozgom, ktoré by mohlo zmeniť spôsob, akým pristupujeme k prevencii a liečbe psychických porúch ako je úzkosť a depresia.
Zdá sa, že probiotiká - živé mikroorganizmy, ktoré sú pre náš organizmus prospešné, keď ich konzumujeme v dostatočnom množstve, hrajú kľúčovú úlohu v tomto vzťahu. Tieto "dobré" baktérie, ktoré sú najčastejšie spojené s podporou zdravia nášho tráviaceho systému, majú tiež významný vplyv na naše psychické zdravie.
Prečo je črevo považované za náš "druhý mozog"?
Enterický nervový systém: Črevo obsahuje rozsiahlu sieť neurónov, známu ako enterický nervový systém (ENS), ktorá sa často označuje ako "druhý mozog". ENS riadi mnoho aspektov trávenia nezávisle na mozgu, hoci je s ním úzko prepojený.
Naše črevo obsahuje viac ako 100 miliónov nervových buniek, ktoré komunikujú s mozgom cez tzv. črevno-mozgovú os. Táto komunikácia ovplyvňuje nielen naše trávenie, ale aj naše emócie a náladu. Stres a emocionálne faktory môžu ovplyvniť túto komunikáciu, čo vedie k problémom s trávením a naopak.
Špeciálne probiotiká, najmä keď sú doplnené napríklad z rastlinnej ríše o ashwagandhu pomáhajú udržiavať rovnováhu dobrých a zlých baktérií v našom čreve, čo môže mať priamy vplyv na produkciu a reguláciu neurotransmiterov, ako je serotonin a dopamín, ktoré ovplyvňujú našu náladu. Črevno-mozgová os (tiež známa ako črevno-mozgová spojka alebo os črevo-mozog ) je termín, ktorý opisuje dvojsmernú komunikáciu medzi črevným mikrobiómom a mozgom. Táto komunikácia zahŕňa nervový systém, imunitný systém a endokrinný systém (hormóny). Hlavnou cestou tejto komunikácie je vagusový nerv, ktorý je súčasťou parasympatického nervového systému a spája črevný trakt s mozgom.
Črevno-mozgová os hrá kľúčovú úlohu v mnohých aspektoch ľudskej fyziológie a zdravia, vrátane regulácie trávenia, imunitnej odpovede a dokonca aj v náladách a emocionálnom stave. Výskum ukázal, že zmeny v črevnom mikrobióme môžu ovplyvniť mozgovú funkciu a môžu prispievať k vývoju neurologických a psychických porúch, ako sú depresia, úzkosť a autizmus.
Preto je čoraz viac dôležité chápať túto vzájomnú interakciu medzi črevom a mozgom, aby sme mohli lepšie pochopiť a potenciálne liečiť rôzne zdravotné stavy. Výskum v tejto oblasti je stále relatívne nový, ale rýchlo sa rozvíja a sľubuje nové možnosti na prevenciu a terapiu mnohých chorôb.
Produkcia neurotransmiterov: Črevo produkuje veľké množstvo neurotransmiterov, vrátane serotonínu, ktorý je zodpovedný za pocity šťastia a pohody. V skutočnosti sa odhaduje, že až 90% serotonínu produkovaného v tele pochádza z čreva. Preto rozvrátený tráviaci trakt je veľký problém pre človeka a skôr či neskôr vedie k závažným neurologickým problémom.
Hara. Počuli ste o indickom termíne "hara" ? Je to termín, ktorý sa používa v kontexte centrálnej časti tela, často sa vzťahuje na oblasť brucha alebo na centrum tela, kde sa verí, že sa nachádza základná životná energia alebo všetka sila.
Hoci v tradičnej západnej medicíne nemá tento koncept priamu paralelu, v mnohých východných a holistických medicínskych tradíciách sa bruchu pripisuje veľký význam ako centru fyzickej, emocionálnej a energetickej rovnováhy.
Vplyv energie a brucha:
Energetické centrum: V mnohých východných tradíciách, ako je joga a tai chi, sa oblasť hara považuje za centrum životnej energie (prána v jógovej tradícii, čchi v čínskej tradícii). Práca s touto oblasťou môže pomôcť uvoľniť energiu a podporiť celkovú pohodu.
Dýchacie techniky: Dýchacie techniky, ktoré sa zameriavajú na oblasť brucha, môžu pomôcť zlepšiť cirkuláciu energie v tele, zvýšiť relaxáciu a znižovať stres.
Trávenie a emócie: Tradičné medicínske systémy uznávajú súvis medzi tráviacim systémom a emocionálnym stavom. Emočný stres môže ovplyvniť trávenie a naopak, problémy s trávením môžu mať vplyv na našu emocionálnu pohodu.
Vidíme, že probiotiká, najmä superprobiotiká zamerané na hrubé črevo – tieto živé mikroorganizmy, ktoré sú pre náš organizmus prospešné, keď ich konzumujeme v dostatočnom množstve, hrajú kľúčovú úlohu v našom prežívaní šťastia a pohody. Sú to "dobré" baktérie, ktoré tvoria najčastejšie spojenie s podporou zdravia nášho tráviaceho systému a majú významný vplyv na naše psychické zdravie.
Aké sú výsledky výskumu?
Vedecké výskumy ukazujú, že probiotiká môžu hrať úlohu v prevencii a dokonca aj v liečbe niektorých psychických porúch. Jedna štúdia zistila, že účastníci, ktorí 8 týždňov užívali správne namiešaný probiotický doplnok, mali výrazne nižšie skóre v testoch merajúcich depresiu a úzkosť oproti kontrolnej skupine, ktorá užívala placebo. Iná štúdia dokonca naznačuje, že probiotiká môžu byť rovnako účinné ako niektoré antidepresíva pri liečbe ľahkých až stredne ťažkých depresií. Posledné vedecké výskumy potvrdili v klinických štúdiách, že napr. šafrán a extrakty zo šafránu ako je napr. lipozomálny antistres komplex výrazne pomáhajú probiotikám v tráviacom trakte pri duševnej rovnováhe a pri úzkostiach. Aj preto je pravidelné užívanie šafránu zakorenené na strednom východe a v Perzii. Snáď sa aj my naučíme šafrán viac používať v našej kuchyni.
Ako začať?
Začlenenie probiotík do vášho jedálnička je jednoduché. Prírodné zdroje probiotík zahŕňajú fermentované potraviny ako sú jogurt, kefír, žičica, kyslá kapusta a kimchi. Samozrejme, existujú aj oveľa účinnejšie probiotické doplnky, pretože sú chránené pred agresívnym pôsobením tráviaceho traktu, ale v konečnom dôsledku je dôležité vybrať si ten správny produkt a dávkovanie.
Už teraz vieme, ako tieto malé baktérie vo vašom tele môžu ovplyvniť vaše celkové zdravie a pohodu. Výskumy v posledných rokoch prinášajú fascinujúce odhalenia o živých probiotikách, ktoré majú potenciál revolučne zmeniť náš prístup k medicíne a potravinárstvu. Pridajte sa teda ku mne k púťti objavovania najnovších výskumov a objavov v oblasti živých probiotík.
1. Najnovšie objavy v medicíne: Vedci nedávno objavili nové kmene probiotík, ktoré sľubujú výborné výsledky v boji proti antibiotickým rezistenciám, čo je jedno z najväčších zdravotných nebezpečenstiev našej doby. Okrem toho, štúdie naznačujú, že určité probiotiká môžu zohrávať úlohu v liečbe a prevencii určitých psychických porúch vrátane depresie a úzkosti, otvárajúc dvere k novým metódam liečby.
2. Revolúcia v potravinárstve: V oblasti potravinárstva sa výskum probiotík sústredí na vývoj nových fermentovaných potravín s vysokým obsahom živých kultúr, ktoré sú nielen zdravšie, ale aj chutnejšie. Inovácie v tejto oblasti by mohli priniesť potraviny, ktoré prirodzene podporujú naše črevné zdravie a posilňujú imunitný systém.
3. Ako si vybrať správne probiotiká? Pri výbere probiotických doplnkov je dôležité zamerať sa na kmeň, množstvo CFU (kolónie tvoriace jednotky) a typ produktu. Nie všetky probiotiká sú vytvorené rovnako, a preto je kľúčové vybrať také, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi a majú špecifické zdravotné prínosy, ktoré hľadáte.
Dajte si pozor!
Skôr ako sa rozhodnete pre svoje probiotiká, treba si uvedomiť niekoľko zásadných faktov, aby probiotiká boli naozaj účinné. Aby vydržali byť probiotika počas celej doby expirácie aktívne, musia sa „uspať“.
Živé spiace probiotiká, známe aj ako lyofilizované probiotiká, sú formou probiotických mikroorganizmov, ktoré boli dehydrované procesom zvaným lyofilizácia alebo zmrazenie-sušenie. Tento proces umožňuje probiotikám zostať "spiace" alebo v stave hibernácie, kým nie sú reaktivované pridaním vody.
Vďaka lyofilizácii môžu živé spiace probiotiká prežiť nepriaznivé podmienky, ako je vysoká teplota a tlak, ktoré by inak mohli zabiť alebo oslabiť živé mikroorganizmy. Tento proces tiež uľahčuje skladovanie a prepravu probiotík, pretože na zachovanie ich stability a účinnosti nevyžadujú výrazné chladenie.
Probiotiká sú živé organizmy a ak ich užijeme perorálne a ony nie sú chránené, sú v plnej miere vystavené žalúdočnej kyseline a ďalším tráviacim šťavám.
Kvôli tomuto aspektu by mali byť chránené, najlepšie enterosolventnými kapsulami, ktoré zaručia ich dostatočnú ochranu.
Podobné je to aj so stravou, ktorá obsahuje probiotiká. Vo všeobecnosti, štúdie naznačujú, že prežitie probiotík môže byť nízke, pričom niektoré odhady hovoria, že len malé percento (napríklad menej ako 10%) pôvodne prítomných probiotických baktérií prežije cestu cez žalúdok až do čreva. Toto nízke prežitie je spôsobené predovšetkým agresívnym prostredím žalúdka, kde vysoká kyslosť zabije mnohé z týchto citlivých mikroorganizmov predtým, než dosiahnu črevo.
To, čo sa nehovorí...
Teplota skladovania má vždy vplyv na živé probiotiká a aj na spiace probiotiká. Keď chcete počas celej doby expirácie zaručiť maximálnu aktivitu v čreve po prebudení, odporúčame ich vždy skladovať v chlade. Krátke, niekoľkodňové vystavenie izbovej teplote im nevadí.
Lyofilizované probiotiká, vďaka procesu lyofilizácie (zmrazenie-sušenie), ktorým prechádzajú, majú výrazne lepšiu stabilitu a dlhšiu trvanlivosť pri izbovej teplote v porovnaní s nezmrazenými probiotikami. Vďaka tomu môžu byť tieto probiotiká stabilné a uchovávať svoju účinnosť bez nutnosti skladovania v chlade počas určitého obdobia, ale najnovšie štúdie hovoria o tom, že dlhodobé skladovanie je aj pre lyofylizované probiotiká deštruktívne. Preto ich vedci odporúčajú skladovať v chladnom a suchom prostredí, najlepšie v chladničke, ak ich hneď neužijete, ale máte ich doma v domácej lekárničke. Samozrejme každý kmeň je inak odolný teplote. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, ak máte aj mesiac lyofilizované probiotiké pri teplolte 25°C - 37°C, ich degradácia je veľmi nízka. Ak má vaše probiotikum 50miliard CFU, ostáva aj po tejto dobe extrémne silné.
Bohužiaľ, väčšina firiem o tejto skutočnosti nehovorí a predajcovia predávajú aj probiotiká, ktoré sa nemusia uchovávať v chlade. Vychádzajú z toho, že ak si 99% ľudí kúpi probiotikum, tak ho v rámci týždňa či mesiaca užijú. Potom sa mnohí čudujú, keď si dajú po roku, dvoch probiotikum, ktoré ležalo v poličke, že po ich užití sa nič nedeje.
Aby sme nehovorili len do vetra, prikladám pre názornosť niekoľko grafov probiotických lyofilizovaných kmeňov, ako na ne pôsobí teplota.
Preto odporúčam, ak chcete probiotiká skladovať dlhšiu dobu, dávajte ich do chladničky. Cestovanie na dovolenku či pobyt na dovolenke vaše probiotiká výrazne nepoškodí.
Na záver. Môžu sa užívať probiotiká aj pri najzávažnejších ochoreniach, pri užívaní imunosupresív či cytostatík pri onkologickom ochorení?
Áno, probiotiká sa môžu užívať aj pri užívaní imunosupresív, ale je dôležité postupovať opatrne a vždy konzultovať túto kombináciu s vaším lekárom.
Imunosupresíva sú lieky, ktoré potláčajú alebo znižujú aktivitu imunitného systému a používajú sa najmä pri liečbe autoimunitných ochorení, po transplantácii orgánov alebo pri niektorých druhoch rakoviny. Pretože imunosupresívne lieky sú založené na potláčaní imunitného systému, existuje potenciálne riziko, že užívanie probiotík môže v niektorých prípadoch zhoršiť situáciu alebo spôsobiť nežiaduce účinky, najmä u pacientov s veľmi oslabenou imunitou. Napriek tomu mnohé štúdie naznačujú, že probiotiká môžu priniesť aj pacientom užívajúcim imunosupresíva určité výhody, ako je napríklad zlepšenie zdravia čreva, znižovanie pravdepodobnosti vzniku infekcií alebo pomoc pri obnove prirodzenej mikrobioty po liečbe antibiotikami.
Je však kľúčové, aby pacienti užívajúci imunosupresíva alebo cytostatiká pred začatím užívania probiotík, konzultovali svoj zámer s lekárom. Všeobecne platí, že aj keď môžu probiotiká priniesť zdravotné prínosy, pri ich kombinácii s imunosupresívnou či cytostatickou liečbou je potrebná zvýšená opatrnosť a odborná konzultácia, aby sa predišlo možným komplikáciám alebo interakciám.
Foto od Walkerssk, Stefan Keller, Pexels z Pixabay
