To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než je tu. Možno budeme behať po svojich a jesť pusou.
... No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá a jesť pusou to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra.
Niečo ti poviem. Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz moc krátka.
Ba nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu inak, než sme tu zvyknutí. Tunel, na jeho konci svetlo.
Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí - a vôbec, život nie je nič iné ako vlečúca sa stiesnenosť v temnote.
No ja presne neviem, ako to tam bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
Mamu? Ty veríš na mamu? A kde má podľa teba byť?
No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme neboli.
Tomu neverím. Žiadnu mamu sme nikdy nevideli, takže je jasné, že žiadna nie je.
Ale niekedy, keď sme ticho, môžeme počuť, ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet.
Vieš, ja si fakt myslím, že ozajstný život nás čaká až potom.
foto 1 :© Jamey Ekins - Fotolia.com
