Naša civilizácia vníma chorobu ako niečo mimo nás a my potom očakávame tabletkové riešenie, očakávame, že lekári a tabletky vyriešia za nás problémy a my sa nezamýšľame nad tým, čo nám telo chce povedať.
No a ono nám chce len ukázať cestu pre rozvoj nášho ducha
Preto pokiaľ nezapojíme do terapie aj nášho ducha, šanca na zbavenie sa problému je nulová. Po zdanlivom vyliečení alebo zmiernení príznakov vždy prichádza k recidíve.
Čím viac pacient spolupracuje s lekárom, terapeutom, tým viac je liečba účinnejšia. Pri probléme je treba sa zamyslieť a zastaviť na chvíľu, aby sme zistili, či niečo nerobíme nesprávne a nie ak máme problém, vyhľadáme tú správnu pilulku, od ktorej očakávame, že vyrieši náš problém. Pilulka náš problém nevyrieši, len ho často oddiali, alebo len otupí, vyradí z činnosti naše zmysly. Problém musíme vyriešiť najskôr v našej hlavičke a ak sa nám to podarí, potom dokážeme naštartovať samoliečiaci proces nášho tela.
Veľmi veľa z nás dobre vie, že pre stromy nevidí človek les
Často len vtedy, keď máme zdravotný alebo vlastne akýkoľvek problém, sa zastavíme, rozmýšľame a niekedy aj nadávame na Boha, že prečo ja ? Vtedy si začíname klásť prvé z množstva otázok o našom bytí. Čím je problém väčší, tým aj tí najväčší materialisti sú ochotní zo svojej filozofie zľaviť.
Obľúbenou frázou zdravých ľudí je, „že na niečo musím zomrieť".
Keď sa ale človek začne potýkať s vážnym zdravotným problémom, na túto frázu veľmi rýchlo zabudne.
Zdravý človek má tisíce myšlienok, chorý len jednu - byť zdravý...
Vieme rozpoznať triesku v oku druhého, ale nevidíme brvno vo svojom oku. To je zásadný problém a táto myšlienka nám dáva aj určitý pohľad na význam psychológie chorôb.
Terapeuti, lekári len otvárajú dvere, tak ako učitelia. Potrebujeme hlboko pochopiť túto frázu, aby sme sa zbavili svojich trápení. Existuje aj u nás už preložená literatúra, ktorá pojednáva o psychologickom význame jednotlivých chorôb.
Celý náš okolitý svet, nevynímajúc mikro amakro kozmos je založený na harmonickom fungovaní. Veď aj elektróny krúžia okolia jadier atómov v najvýhodnejších energetických dráhach. Celá príroda sa snaží minimalizovať výdaj energií. Kdekoľvek v našom vesmíre, pri akomkoľvek narušení rovnováhy, harmónie, vzniká problém. Vesmír so svojimi mechanizmami má vždy tendenciu túto nerovnováhu vyrovnať. Veď bez autoregeneračnej činnosti nášho vesmíru, planéty, by sme už dávno nemohli obývať našu planétu.
Koľko odpadu denne vyprodukuje človek, koľko toxínov je každú sekundu vypúšťaných do riek a dostávajú sa do potravinového reťazca. Denne sa náš imunitný systém musí vysporiadať viac ako s 50 000 podnetmi, ktoré musí spracovať. Ak mu nepomáhame, po určitom čase môže vzniknúť problém. Preto je dôležité zamýšľať sa aj nad tým, čo dávame do nášho organizmu.
Človek je súčasťou prírody a často to tak nevyzerá, že by zaujímal energeticky najvýhodnejšie postavenie na našej planéte. Skôr to vyzerá na energetické plytvanie. Ani jeden tvor sa nespráva v prírode ako človek, ale opäť by som nerád zovšeobecňoval.
Aj stará mystika hovorí o rovnováhe medzi dobrom a zlom. Vždy, keď je narušená rovnováha, vzniká problém. Kto by nepoznal tento bájny boj, ktorý sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Aj anjeli s démonmi musia byť v rovnováhe, aby fungoval spirituálny svet.
Človek nie je výnimkou. Je súčasťou tohto sveta a nemá na výber. Má slobodnú vôľu - to áno, ale na výber nemá. Taktiež sa musí správať harmonicky, pokiaľ si nechce zničiť svoj priestor na žitie na tejto planéte. Zdravotný stav našej civilizácie hovorí, že tomu tak nie je. Nežijeme v harmónii, energeticky mrháme s takmer všetkým, čo nám príde pod ruky. Odvraciame sa od prírody a prestávame ju vnímať ako súčasť seba samého. Ak nebudeme rešpektovať tento fakt, človek bude mať problémy. Naša matička Zem sa bráni nášmu počínaniu.
Veľmi podobné je to aj s energetickým opotrebovaním nášho organizmu. Vysoké pracovné tempo, civilizačné faktory a hlavne nevedomosť, odtrhávajú nás od harmónie s prírodou. Veľmi často nevieme rozumne energeticky využívať potenciál našej bytosti, a preto dochádza k rôznym disharmóniám, ktoré sa potom manifestujú na fyzickom tele ako zdravotný problém. Prestávame počúvať naše telo a prepíname ho. Nechceme vidieť kontrolky, keď máme problém.
Ženieme náš život vo vysokých otáčkach, a to je zlé. Aj keď šoférujeme auto a nemáme automatickú prevodovku, tak preraďujeme rýchlosti, aby životnosť motora nášho auta sa zvýšila a aby auto zbytočne nehučalo.
Poďme sa na to pozrieť, aby náš stroj mohol dlhodobo dobre fungovať. Pretože ak dlho pretrváva disharmónia na niektorom mieste, potom daná nerovnováha prerastie do problému menom choroba.
Keď sa bližšie pozrieme na energetické hospodárenie nášho organizmu, zistíme, že informácie, ktoré k nám plynú v súčasnej dobe zo všetkých strán majú pofidérnu výpovednú hodnotu.
Niekde sa dočítame, že raňajky máme dať sebe, obed priateľovi a večeru nepriateľovi. Niekto zase tvrdí, že mäso je nezdravé a že by sme mali byť vegetariáni. Potom sa dočítame, že by sme mali držať pôsty - hladovky. Že treba detoxikovať naše telo....
Ako to teda je?
Najdôležitejšie pre človeka je, aby sa vyhýbal akémukoľvek extrémizmu. Človek je všežravec. Rozumiem vegetariánstvu, pokiaľ má filozofické pozadie, ale zaoberať sa len denne tým čo zjem, aby som náhodou nezjedol mäso - to je holý nezmysel.
Správny harmonogram zdravého stravovania, by sme mali uspôsobovať podľa toho, čo robíme, či robíme, alebo oddychujeme. Prečo ?
Zoberme si len to, že 20 % našej životnej energie si berie mozog bez toho, či sa nám to páči, alebo nie. Keď zaťažíme naplno tráviaci trakt, tak náš mlyn na drtenie potravy a celý tráviaci trakt zoberie ďalších 70% . Keď sa len minimálne pohybujeme, tak , svalstvo pri minimálnej záťaži berie cca 10% . Takže s plným žalúdkom náš stroj beži na 100% a my vlastne nič nerobíme. Ak teraz začneme ešte niečo robiť, začína byť problém, pretože začíname čerpať z rezerv organizmu, ktoré sú určené na niečo úplne iné.
Áno, niekedy je nevyhnutné načerpať z tejto rezervy a naše telo má aj nástroje, ako túto rezervu dobiť, ale opakujem, problém začína byť, keď rezervu používame ako súčasť našej energetickej spotreby a potom sa čudujeme, že bývame často unavení, že v 40, 50, 60, dochádza ku kolapsom organizmu. Naše organizmy sú predčasne opotrebované. Psychické vyhornenie u manažérov je veľmi časté.
Pokračovanie...
Ing. Pavol Machnič https://www.zdravysvet.sk/
