Dokázali sme sa na našich problémoch učiť a toto nás posunulo v živote vpred. Nie je neznáme, že aj svätá Tereza bola privedená na svoju misionársku cestu srdcovým infarktom. Hildegarda z Bingenu bojovala s ťažkou migrénou. Obidve tieto ženy prijali posolstvo svojich obrazov ochorení a príkladne ich vo svojom živote realizovali.
Bolo by dobré, keby sme pochopili, my všetci, že je naozaj potrebné učiť sa na svojich symptómoch ochorení, čo nám umožní rásť a kráčať neustále vpred.
Život je plný príkladov, je plný chýb a slúži na to, aby sme sa učili, aby sme našli cestu k dokonalosti. Každá chyba a každý klinický obraz choroby nám ukazuje cestu nášho vývoja, dáva nám šancu na zmenu v živote. Život nám poskytuje mnoho prostriedkov na to, aby sme zodpovedne pristupovali k našim problémom. Ak ignorujeme zodpovednosť za svoj život, za seba samého, ostávame pri starom, cesta vpred nám potrvá oveľa, oveľa dlhšie. Na druhej strane, ak dokážeme prijať zodpovednosť za náš vlastný osud, stane sa z choroby šanca na zmenu.
Pri chorobe je potrebné pochopiť, aby sme zabudli na náš problém len ukazovať: „Toto ma bolí!"...Ide o to, aby sme sa pokúsili, v prenesenom zmysle, „vložiť prst do rany, do problému." Vtedy sa stáva pre nás vedomejším, vtedy ho začíname riešiť. Urobíme naraz obrovský skok vpred! Dostávame sa za úprimnú cestu sebapoznania a sebauskutočnenia.
Možno si hovoríte: „Na čom sa mám učiť, veď mi nič nie je!" Neexistuje však človek, ktorý nemá príznaky, ktoré by si mohol všímať a ktorým by sa mohol venovať. U každého z nás existuje odchýlka „od normy." U každého z nás raz začne „svietiť nejaká kontrolka," ktorá je podnetom, aby sme začali skúmať svoje telo. Určite chceme vedieť, čo to „svetielkovanie" znamená, aký má význam. Mnohí z nás v tejto chvíli siahnu po našej dobre známej pilulke namiesto toho, aby pátrali po príčine jej rozsvietenia.
Všetci teda máme možnosť rásť na našich problémoch. Je len otázka, či naozaj chceme túto zmenu v živote. Každý z nás musí vynaložiť určitú energiu na riešenie problému, tento krok nemôže urobiť „niekto" zaňho.
Cieľom našej vývojovej cesty je urobiť z nášho života vedomý rituál. Nevzdávajme sa a vzdelávajme sa nielen slovami, ale najmä srdcom. To znamená, že treba porozumieť problému.
Každá chvíľa prináša nášmu životu niečo, čo nám chýbalo. A takto je to aj s chorobou. Môže byť pre nás dokonca „priateľkou." Namiesto toho, aby sme sa problémom vyhýbali, môžeme k nim pristupovať s radosťou a objavovať možnosti, ktoré sa v nich skrývajú. Nemáme čo stratiť. Život leží pred nami ako široké pole možností. Všetko je možné zrealizovať, pokiaľ prijmeme výzvu života - náš vývoj doviesť do cieľa.
Je ťažké prejsť od teórie k praxi každodenného života, ktorý často býva zložitý a bolestivý. Spoznať "učebné procesy" a samozrejme skvalitniť svoj súčasný život a jeho prežívanie, nie je jednoduché. Je to veľmi dôležité pre nájdenie si svojho miesta na tomto svete.
Najväčším problémom väčšiny ľudí je , že sme si zvykli, že je "normálne", keď niekto prechladne, má nádchu alebo dostane chrípku, či trpí nejakou ťažšou chorobou, či postihnutím. Tak isto sme si zvykli, keď niekoho vyhodia z práce, či niekoho postihne šťastie alebo nešťastie. Zvykli sme si na zlodejov, ale aj na ľudí, ktorí by samých seba rozdali. Na toto všetko má naša civilizácia recepty.
Každý druhý človek našej populácie má dnes srdcovo-cievne problémy, a to nehovoríme o onkologických ochoreniach. Týchto chorôb neubúda, skôr naopak. Koľko ľudí dnes trpí depresiami a rôznymi typmi úzkosti ? Keďže nás média neustále zahlcujú bulvárnymi správami, žijeme v neustálom napätí. Ako máme potom prežívať svoj každodenný život bezstarostne, bez stresov a v harmónii?
Navyše neustále vidíme okolo seba základné polarity a disharmónie nášho duálneho sveta, ktorým často nerozumieme. Je tu mnoho chudobných, ale aj bohatých, množstvo smutných, ale aj veselých ľudí. Niekto si užíva a je "bezbožný", druhý trpí duševne i telesne a je zbožný ? Prečo si sused kúpil nové auto a ja chodím stále MHD ? Prečo, prečo, prečo ?
Keď sa pozrieme len povrchne na tento náš svet, mnohým sa nám zdá zlý a nespravodlivý a časom veľa z nás zatrpkne takmer na všetko. V partnerovi a deťoch hľadáme zmysel života. Mnohí ho tam aj nájdu, ale len dočasne, pokiaľ deti nevyletia z "hniezda", alebo keď vyprchá sexuálne opojenie partnerov. Potom sa hľadá opäť. Aj preto mnohí päťdesiatnici hľadajú nové lásky, poprípade vstupujú do politiky a snažia sa opäť hľadať tam, kde sa nájsť nedá. Aj keď podvedome vedia, že "nevstúpiš druhýkrát do tej istej rieky", skúšajú to znovu a znovu.
Okrem týchto prípadov, problémy nastávajú vtedy, keď nepočúvame svoje telá. Najmä dnešná doba nás núti preťažovať naše telesné schránky. Psychické a fyzické preťaženie aktivuje obranné mechanizmy našich organizmov. Často týmto príznakom nerozumieme alebo ich ignorujeme. Musíme chodiť do práce, aj keď sme chorí. Na riešenie našich zdravotných problémov siahame len k dočasným riešeniam a zamysleniu dochádza až vtedy, keď je zle.
Ak tieto podvedomé procesy všedného dňa nedokážeme spracovať, nerozumieme im alebo ich ignorujeme, vždy nastáva „učebný" proces.
Človek je však predovšetkým spirituálna bytosť. Kto nevidí rozdiel medzi živým a mŕtvym človekom, ktorého nenapĺňa ľudský duch, asi sa dobre nepozerá. Preto je veľmi dôležité začať sa zamýšľať viac nad prežívaním svojho života. Aj bežné choroby nám môžu veľa ukázať. Mnohokrát stačí, aby sme si len oddýchli alebo urobili niečo pre naše zdravie v oblasti prevencie. Práve prevencia je tým správnym receptom k harmonickému životu.
Len v zdravom tele môže sídliť zdravý Duch
Pri chorobách existuje stará múdrosť: „Miluj svojich nepriateľov." Ak sa vám ich podarí milovať, výsledkom pre vás bude celkové zdravie. To je metóda pre harmóniu Vašej mysle a očistu pre náš vnútorný softvér.
Mgr. Dagmar Machničová & Ing. Pavol Machnič www.zdravysvet.sk - všetko pre Váš zdravý život
